Milý Peťko Pellegrini. Chcem tu najprv porovnať, ako som naznačil v minulom článku, moju kauzu s kauzou Mizíka z ĽSNS, kde sa jednalo o hanlivý status na jeho facebookovom účte. Myslím si, že všetci asi tušíme, že to skutočne napísal on, ale súd povedal, že sa prokurátorovi nepodarilo dokázať, že to bol presne prst Mizíka, ktorý stláčal klávesy na klávesnici, keď sa ten hanlivý článok písal. Pozoruhodné, ale má to svoju logiku. Zrejme v kybernetickom priestore neexistuje „objektívna zodpovednosť“, ako existuje v cestnej doprave. Tu v tomto prípade NEZAFUNGOVAL AUTOMAT – je to tvoja stránka, tak si to napísal ty. Ale v mojom prípade ZAFUNGOVAL AUTOMAT V HLAVÁCH SUDCOV – práce u teba sa skončili, tak si to automaticky prevzal. Ja som ten PRÁVNY ÚKON PREVZATIA STAVBY nikdy neurobil, ale sudcovia mi ho VNÚTILI, ako keby som bol malomocný, NESVOJPRÁVNY človek – vnútili mi právny úkon, ktorý som nikdy neurobil. A čo moje Základné ľudské práva – to nikoho nezaujíma – a minister spravodlivosti mlčí!!! SUDCA MOKOŠ MI UKRADOL MOJU IDENTITU A UROBIL ZA MŇA PRÁVNY ÚKON PREVZATIA STAVBY, ČÍM MA OKRADOL O ZÁRUČNÚ DOBU. Fuj, fuj, fuj. Hanba, hanba, hanba. Potrestať, potrestať, potrestať. A minister spravodlivosti mlčí. Ale poďme ďalej. Ako som už spomenul, napísal som druhú žalobu v roku 2017 a tu ma zastupovala advokátka JUDr. Margita Kytnarová. Tu sme uviedli ako žalobný dôvod úplne nový dôkaz, že tá stavba je dokonca životu nebezpečná a hrozí kedykoľvek jej zrútenie. Takto spáckal robotu Dušan Beliansky. Ten nový dôkaz mi vypracoval stavebný dozor, ktorý tú stavbu dôkladne prezrel. Voči tomuto novému dôkazu sa zhotoviteľ Beliansky vôbec vo svojom stanovisku nevyjadril (veď načo aj – to netreba pri našich súdoch), ale vzniesol námietku „res iudicata“, že už bolo o tomto spore raz rozhodnuté v roku 2015. Voči tejto námietke napísala JUDr. Kytnarová svoje stanovisko a podoprela ho aj judikátmi z minulosti, presne odcitujem: „Uvedené tvrdenie podporuje aj viacero súdnych rozhodnutí a odborná literatúra“. A vymenúva 4 právne tituly, z čoho pre krátkosť týchto mojich článkov odcitujem jeden: „(ASPI ID) JUD324SK, R39/1988 Zbierka stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 OSP) nie je daná v tom prípade, ak síce ide v novom konaní o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, ak sa však novo uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe pôvodného konania a ku ktorým došlo až neskôr“. A pripája prílohu. Sudca Ľuboš Chrenko, ktorý to dostal pridelené na Okresnom súde v Topoľčanoch, však túto novú žalobu zamietol bez nariadeného pojednávania, len tak od svojho stola s odôvodnením, že som mal možnosť si ten dôkaz zabezpečiť už v roku 2015 a na tom konaní ho predložiť. Lenže tam mi sudca napísal, že aj keby bola žaloba dôvodná, aj tak by ju musel zamietnuť pre premlčanie. A tak sa kruh uzavrel. Nemám šancu na Okresnom súde v Topoľčanoch proti Belianskemu uspieť. Na pojednávaní v roku 2015 sudca úplne odignoroval dôkaz, že mi v krove chýba vaznica a označil žalobu ako nedôvodnú – zamietol ju. Prečo by sa potom mal nejako vážnejšie zaoberať mojim druhým dôkazom – jednoducho bol dopredu rozhodnutý moju žalobu v každom prípade zamietnuť, ak by sa inak nedalo, tak pre premlčanie. A že mi tú stavbu Beliansky žiadnym spôsobom neodovzdal ho vôbec nezaujímalo. Hotovo. Bodka. Podľa Okresného súdu v Topoľčanoch aj Krajského súdu v Nitre mám už ZÁRUKU ZA TÚ STAVBU FUČ, napriek tomu, že som ju ešte ani dnes teda 12.7.2019 žiadnym spôsobom neprevzal. NETREBA, podľa našich súdov netreba. A čo svedomie sudcov? Majú vôbec nejaké? Obidvaja sudcovia Mokoš aj Chrenko majú na stole dôkazy, že tá stavba je životu nebezpečná a hrozí jej zrútenie, ale im je to úplne jedno. ĎAKUJEM.
Ján Poluch
Janko, zasa si vedľa. Čo má spoločné Pellegríni... ...
Celá debata | RSS tejto debaty