Milý Peťko Pellegrini. A to je koniec mojich príbehov. Príbehov o obrovskej arogancii moci. Bolo napísané všetko, čo malo byť napísané. JUDr. diktátori tvojho „priateľského štátu“ kašlú na Základné ľudské práva, kašlú na zákony, kašlú na Ústavu. Lebo oni majú moc rozhodovať naše kauzy, majú moc zametať naše kauzy pod koberec – a to všetko BEZTRESTNE. Tak ste to zariadili vy POLITICI. V iných slušných krajinách by už dávno boli títo ľudia potrestaní, pravdepodobne vyzlečení z taláru, vyhodení z roboty bez nároku na dôchodok za odrobené roky v štátnej službe. Ozaj, to by bola prča, keby sa toto zaviedlo – pri závažnom porušení zákona zo strany úradníka PREPUSTENÝ BEZ NÁROKU NA DOCHODOK ZA ODSLÚŽENÉ ROKY. Jedine takto by sa tvoji úradníci Peťko Pellegrini naučili jednať SLUŠNE s občanmi. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste si našli pár minút každý deň na prečítanie mojich článkov. Nech moje články zostanú zavesené na internete ako memento, že právo v tejto krajine pre obyčajného človeka zomrelo. A minister spravodlivosti mlčí. Pokúsim sa pretlačiť moje kauzy na Ústavný súd a tiež Európsky súd pre ľudské práva. Uvidíme, ako to dopadne. A vás dievčatá a chlapci z iniciatívy „Za slušné Slovensko“ prosím, vráťte sa do ulíc. Verte tomu, je za čo bojovať. Teraz sa na niekoľko týždňov odmlčím. Keď budem mať niečo nové v mojich kauzách, ozvem sa opäť. Ďakujem.
Ján Poluch