Milý Peťko Pellegrini. Tvoj „priateľský štát“ voči mne funguje takto, ako som popísal v minulých článkoch. JUDr. diktátori sú v našej krajine jedna RODINA, oni sa mnohí poznajú, stretávajú sa na seminároch či konferenciách, mnohí sa poznajú zo školy. Sme malá krajina, preto tu vládne rodinkárstvo – navzájom sa kryjú. Toto je vidieť napr. pri Disciplinárnych senátoch. Ani sa nedokážu v lehote stretnúť, nie to ešte posúdiť svojho kolegu. U nás sa sudcovia netrestajú za disciplinárne prehrešky. To sa predsa v slušnej spoločnosti nerobí. Súdnictvo je obrovský biznis. Sudcovia dostávajú svoje platy 2500,- až 3000,- € bez ohľadu na to ako súdia. Súdy dostávajú svoje obrovské súdne poplatky a advokáti dostanú vždy zaplatené, bez ohľadu na to, či spor vyhrali alebo prehrali. Dovoľte mi tu napísať jednu „kacírsku myšlienku“. Čo keby advokáti museli vrátiť klientovi pri prehratom súdnom spore napr. polovicu zo svojej odmeny!!! To by bola „prča“!!! Čo keby ste páni poslanci nášho parlamentu toto uzákonili! Aspoň by páni advokáti vyvíjali väčšie úsilie pri našej obhajobe. Aj o tom by som chcel niečo napísať (o práci advokátky) ale neskôr. Ešte poviem len tak mimo zopár úsmevných myšlienok. Jedna advokátka mi povedala, že sudcov netreba dráždiť v písomnostiach, ktoré sa im posielajú, lebo mnohokrát ich rozhodnutia závisia od toho, ktorou nohou vstanú a ako sa dobre vyspia. Myslela to ako vtip? Ale to sú vtipy na náš úkor, nás klientov či stránok na súde! Druhý vtip, ktorý myslím s obľubou používal aj Ján Čarnogurský: „Keď sa stretnú štyria právnici, hneď vyslovia 5 právnych názorov na jednu vec a všetci majú pravdu!“ Ale páni právnici, toto je smiech cez slzy na náš úkor, úkor nás občanov, ktorí potrebujeme na súde vyriešiť nejaký problém! Zajtra spomeniem ešte druhú kapitolu mojej kauzy proti Belianskemu z roku 2017, kedy som sa pokúsil zvrátiť udalosti vo svoj prospech. No tu zasiahol druhý sudca Okresného súdu v Topoľčanoch Ľuboš Chrenko a zmietol zo stola moju žalobu s vyjadrením „res iudicata“ – už raz bola vec rozsúdená, druhýkrát nemám šancu. Ale mal som v rukách nový, veľmi silný dôkaz (ktorý nebol ešte v roku 2015 známy práve preto, že mi stavbu Beliansky žiadnym spôsobom neodovzdal), že tá moja stavba JE ŽIVOTU NEBEZPEČNÁ. No nemal som šancu, vec bola zmietnutá zo stola bez nariadeného pojednávania napriek tomu, že mi advokátka napísala nejaké námietky voči „res iudicata“, pričom uviedla niekoľko iudikátov z minulosti (teda precedensov). Sudca ich nezobral do úvahy. O tom však podrobne zajtra, dnes už len trochu odbočím a vyslovím druhú „kacírsku“ myšlienku. Sudca Štefan Harabin, známy to bývalý politik (minister spravodlivosti), dnes sudca Najvyššieho súdu a tiež neúspešný kandidát na prezidenta. Tento pán vysúdil na našich súdoch obrovské čiastky za porušenie svojich občianskych práv a bolo to vždy myslím proti printovým médiám. Boli to čiastky (tak to bolo medializované) 100 000,- € až v jednej kauze dokonca 150 000,- €. Šialené sumy. A ostatní občania dostávajú ako odškodné pri porušení ústavných práv 3 500,- €. Áno, Ústavný súd prisudzuje takéto smiešne čiastky. ÚSTAVA je základný zákon štátu a je nadradená všetkým ostatným zákonom!!! Nemali by teda všetci občania za porušenie ústavných práv dostávať viac, alebo minimálne toľko, ako dostal Štefan Harabin? Nevytvorili tým sudcovia v Harabinových kauzách PRECEDENS, ako má vyzerať výška odškodného pri porušení našich základných práv??? Čítal som v médiách, že v USA dostal jeden pán odškodné za údajné spôsobenie rakoviny nejakým prípravkom (nechcem ho menovať) vyše 2 miliardy dolárov. Myslel som, že je to preklep, ale nie – je to tak, 2 miliardy dolárov. Nechcem tu propagovať odškodné z Ameriky, ale myslím si, že ZA PORUŠENIE ÚSTAVNÝCH PRÁV by si občania zaslúžili viac peňazí, ako 3 500,- Eur. Nemyslíte páni politici, nemyslíte PÁNI SUDCOVIA ÚSTAVNÉHO SÚDU??? Zajtra pohovorím čosi aj o svedomí našich sudcov. Majú vôbec nejaké?
Ján Poluch