jano77

Milý Peťko Pellegrini. Možno sa ti zdá, a aj mojim čitateľom, že ten názov mojich článkov je príliš drsný. Ale nie, len vystihuje ten obrovský bordel v našom právnom systéme. Naše zákony sú písané tak vágne a nejednoznačne, že každý právnik si s nami môže robiť čo chce a smejú sa nám spoločne do očí. Známe sú prípady z našich súdov, že v dvoch okresoch súdy rozhodli v identickej veci úplne protichodne a právnici sa smejú, že všetko je v poriadku, že to je len sudcovský názor, ktorý nemožno sudcovi vytýkať a nemožno ho za to trestať. Ale to je bordel, vážení páni JUDr. diktátori. To je obrovský bordel. Mali by sme zaviesť systém PRECEDENSOV, kde keď nejaký sudca vyriekne nejaký rozsudok v určitej veci, krajský súd aj Najvyšší súd ho potvrdia, mal by sa z toho rozsudku stať precedens a už žiadny sudca by nemohol rozhodnúť nikdy inak. Zopakujem tu niekoľko otázok z minulých článkov. Môže sa skutočne každé svinstvo schovať za sudcovský názor? Môže sudca beztrestne schovať mikrofóny – je to jeho sudcovský názor??? Môže sudca odignorovať beztrestne pri svojom rozhodovaní písomný dôkaz, že mi tam v krove chýba vaznica – je to jeho sudcovský názor??? Môže sudca odignorovať, že neexistuje „Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby“ – je to jeho sudcovský názor, za ktorý ho nemožno trestať??? Je toto všetko skutočne možné v tomto štáte??? Ale vráťme sa k tomu chýbajúcemu krížovému výsluchu. Videl som, že mi pojednávanie uniká medzi prstami, videl som, že je sudca proti mne zaujatý, mohol som teda využiť krížový výsluch, aby som sa pokúsil zvrátiť priebeh pojednávania. No nevyužil som ho, žiadne otázky som odporcovi Belianskemu nepoložil – otázky kládol len sudca!!! Aspoň tak to je napísané v Zápisnici o pojednávaní. Čo sa tam stalo, prečo som tie otázky nepoložil? Mal som pripravených asi 30 otázok, ktoré som chcel na pojednávaní položiť Belianskemu. Môžem sprístupniť svoj počítač Kriminalisticko – expertíznemu ústavu v Bratislave, že tam ten súbor mám z roku 2015, môžem ukázať papiere vytlačené v roku 2015 (mal som vtedy inú tlačiareň, ako mám teraz), kde sú tieto otázky a mal som tie papiere so sebou na súde. Napriek tomu som svoje zákonné právo na krížový výsluch nevyužil??? Pýtam sa prečo??? Niekto alebo niečo mi v tom zabránilo??? Alebo nemám v tomto štáte právo na krížový výsluch??? Sudca Mokoš to vie, čo sa tam stalo, asistentka Anna Kúdelová vie, čo sa tam stalo. Požiadal som teda Ministerstvo spravodlivosti, aby túto vec prešetrili. Aby poslali na Okresný súd v Topoľčanoch „agenta provokatéra“ s mikrofónom, aby to skúsil zistiť. Požiadal som, aby im obidvom „napichli“ telefóny – možno sa prerieknu. Požiadal som, aby ich posadili na DETEKTOR LŽI, aby prezradili, čo sa tam stalo. Prečo som tie otázky nemohol položiť. No Ministerstvo spravodlivosti moje žiadosti úplne odignorovalo, čím sa mi zrejme VYSMIALI DO TVÁRE. „Ty blbečku z dediny, asi si videl množstvo špatných detektívok, že od nás žiadaš takéto sprostosti?!“ Neuspel som, nemám v tomto štáte žiadne práva!!! Čo k tomu dodať. Sudca schoval mikrofóny, takže neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by ukázal, čo sa tam stalo. Ale je tu Zápisnica o pojednávaní, čo je písomný dôkaz a ten dokazuje, že som žiadne otázky nepoložil. Pojednávanie mi unikalo medzi prstami a ja som sa nijako nebránil. Mal som nejaké zdravotné problémy, skolaboval som alebo sa stalo čosi iné? Sudca Mokoš to vie, aj asistentka Anna Kúdelová to vie. Preto chcem takto verejne požiadať Annu Kúdelovú, aby povedala pravdu. Aby zmyla zo seba to obvinenie, že pomáhala sudcovi Mokošovi schovať mikrofóny. Aby si sa Anna Kúdelová mohla pozrieť svojim deťom do očí, aby si sa mohla pozrieť všetkým slušným ľuďom do očí!!!

Ján Poluch